Offroad expedícia do Transylvánskych Álp - Jún 2006

Originally uploaded by jano mraz.

Rumunské Transylvánske alpy sú dnes už takmer tradičnou destináciou aj pre slovenských „ofrouďákov“. Hoci tam jazdíme na expedície pravidelne, každý rok nám pripravia množstvo nových, neočakávaných a neraz veľmi zaujímavých zážitkov...

Takto začína článok môjho priateľa Petra Holanského o expedícii do Rumunska, ktorý ma po dlhšiom váhaní prizval do tímu tak trochu aj ako fotografa. Takže mi nedá neuverejniť ho aj s pár mojimi fotografiami. V tlačenej podobe ho môžete nájsť v časopise 4x4 Offroad.


Depeša z rumunských hôr.

Rumunské Transsylvánske alpy sú dnes už takmer tradičnou destináciou aj pre slovenských „ofrouďákov“. Hoci tam jazdíme na expedície pravidelne, každý rok nám pripravia množstvo nových, neočakávaných a neraz veľmi zaujímavých zážitkov. Nebolo tomu inak ani na našej poslednej výprave za dobrodružstvom, o zážitky z ktorej by som sa teraz s Vami rád podelil...

Minule sme si zvolili pre rumunské adrenalínové zážitky mesiac júl a pršalo nám každý deň ( samozrejme okrem posledného, keď sme šli domov...). Preto sme sa teraz rozhodli ísť v júni. No akosi sme si neuvedomili, ze zima trvajúca tento rok až do mája nám môže pripraviť zasa iné prekvapenia, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Osoby a obsadenie na našej výprave boli notoricky sa opakujúce, ako v 134.pokračovaní venezuelskej telenovely.
Nechýbali tu mne známi, ostrieľaní( alebo, skôr blatom ostriekaní...) a expedíciami do sveta ošľahaní ofrouďáci. Dunajskej Stredy na novej Toyote v expedičnej úprave sme radi privítali vždy dobre naladeného Vojta, so synom rovnakého mena. Z Handlovej prišiel na sériovej Santane zdolávať nástrahy rumunských hôr Ľuboš s mechanikom Danom a kronikárom našej púte, Emilom. Na druhej LC 120 tu bol Toudy s fotografom výpravy Janom. V mojej LC 73 sa našlo ešte miesto pre Jara a Mira.

Originally uploaded by jano mraz.

Tentokrát sme zamierili do pohoria Bihor-Vladeasa, ležiaceho asi 80 km juhovýchodne od Oradei. Skutočnosť, že nikto z nás v týchto horách ešte nikdy nebol a naše mapy boli asi 20 rokov staré, bola prísľubom ozajstného objavovania nepoznaného, čo v nás všetkých, bez rozdielu, vyvolávalo príjemné šteklenie očakávania. Dve Toyoty vyrazili už ráno o tretej hodine z Bratislavy a po ceste sa k nám pripojili Vojto s Lubošom. Jano s ďaľšou Toyotou dorazí zajtra. Počasie nám nepraje, pretože nám striedavo prší a na jún je vcelku chladno. Diaľnicu po čase striedajú okresné cesty a nekonečné úseky cez maďarskú pustu, s rýchlosťou nezmyselne obmedzenou na 50 km/h. Konečne je tu, po 500 km z Bratislavy, rumunská hranica a s ňou čiastočná úľava z prekonania značnej časti našej dnešnej etapy. A sme v Rumunsku. Sú tu obligátni žobráci, väčšinou deti, donekonečna opakujúce „...daj euro...“. Kto má dobré srdce a „dá euro“, už sa ich nezbaví...
Do nášho „nástupu do terénu“ nám ostáva prekonať ešte asi 150 km a preto po nevyhnutnej výmene peňazí, bez otáľania vyrážame. Spojenie cez vysielačky a naša nedočkavosť, nám pomáhajú prekonávať ďaľšie a ďaľšie kilometre rozbitých rumunských ciest. Cieľom nášho dnešného dňa je dostať sa na meteorologickú stanicu (Cabana meteorologica), v pohorí Vladeasa vo výške cez 1800m.n.m. No zvolili sme cestu u nesprávnej strany pohoria a po asi hodinovej jazde po lesných cestách, hoci máme náš cieľ takmer na dosah, delí nás od neho rozoklané, strmé údolie, takže musíme skúsiť z druhej strany. Našim neoceniteľným pomocníkom sú nám naše GPS prístroje, ktoré nám často najlepšie ukážu, že sa niekde motáme po horách stále dokola, ako prd v obývačke... Tak tomu bolo aj teraz. Z druhej strany pohoria, keď sa nám konečne po čase podarí nájsť správnu cestu na vrchol, tak nás na pol hodiny zastaví v asi v 1400 m.n.m. defekt na Vojtovej Toyote. Je asi 10 stupňov a prší. Po pauze a výmene kolesa letíme hore. Vo výške asi 1600 m.n.m. zisťujeme, že na jazdenie v týchto výškach by bolo tento rok asi rozumnejšie ísť o mesiac neskôr. Cesta je tam zrazu totiž na svahu s 20 stupňovým bočným náklonom, zakrytá asi metrovou platňou starého, mokrého, polozmrznutého snehu o rozlohe asi 2 hektárov. Takže prichádza na rad akčné obchádzanie, šmýkanie sa, navijaky, proste ten pravý ofroud. Po ďaľšej hodine stojíme na vrchole vo výške 1836 m.n.m. Radosť, sa však mieša s nevôľou, keď sa od starého správcu meteorologickej stanice dozvedáme, že tadiaľto cesta po hrebeni nevedie. Nakoľko sa blíži súmrak, odchádame hľadať niekde nižšie , menej veterné miesto na dnešný kemp.
Ráno nás víta azúrovomodrá obloha, ktorá sa nám páči omnoho lepšie ako tá včera a náladu nám nepokazí ani uvoľneným stabilizátorom roztrhnutá manžeta na Toudyho Toyote, ktorú spolu s Danom umne „opravia“ igelitovými sáčkami a lepiacou páskou. Tiež sa dozvedáme, že Jano s Toyotou, ktorý za nami vyrazil v noci sa musel už z Rumunska vrátiť z rodinných dôvodov domov. Balíme kemp a vyrážame. Hoci sme sa od domáceho rumuna dozvedeli, že sa nami zamýšľanou trasou cez hrebeň nedostaneme, hráme sa na trvrdohlavých a pokračujeme ďalej. Až štyri metre vysoké pole snehu ktoré spokojne odpočívalo na ceste vo výške asi 1700 m.n.m. nás opäť prinútilo brať vážnejšie dobre mienené rady domorodcov. No máme aspoň pekné zábery a ako na každej skutočnej expedícii, zasa to raz otáčame...
Po ďaľších, v hustom lese končiacich, slepých a neprejazdných cestách sa nám podarí konečne nájsť cestu na hrebeň, po ktorom pokračujeme ďalej. Odmenou za výdrž, sú nám nádherné výhľady na okolité lúky a hrebene vôkol majestátne sa týčiacich hôr. Takto podobne to vyzerá na našej expedícii deň po dni. V nasledujúcich dňoch zažívame ešte mnoho príjemných zážitkov, na ktoré budeme radi spomínať. Či už sú to krásne údolia a lúky okolo Padiša, kde na Vás okolitá krajina pôsobí ako v rozprávke, alebo zaujímavá ľadová jaskyňa (Pestera Sccarissoara),

Originally uploaded by jano mraz.

nádherné kempy v lone hôr, s neopísateľne krásnymi výhľadmi, akčný prejazd snehovým poľom pod vysielačom v pohorí Bihor, pomoc domácich pri oprave zlomeného ramena na LC 120(na zváranie nepotrebujú ochranné okuliare, ako my...),alebo spoločné budovanie mosta cez potokom odplavenú cestu.
Pri takýchto činnostiach vytvorené priateľstvá pretrvávajú. Preto mi nakoniec neostáva nič iné ako poďakovať sa všetkým zúčastneným kamarátom, za tieto naše spoločné zážitky, ktoré nám iste dlho ostanú v pamäti a spomínanie na ne nás rozhodne podporí v plánovaní ďaľších spoločných výprav do neprebádaných končín tohto sveta.

Autor:Peter Holanský